क्वेस्वा

विकिपिडिया नं
क्वेस्वा
Qhichwa Simi / Runa Shimi / Runa Simi
उच्चारण ['qʰeʃ.wa 'si.mi] ['χetʃ.wa 'ʃi.mi] [kitʃ.wa 'ʃi.mi] [ʔitʃ.wa 'ʃi.mi] ['ɾu.nɑ 'si.mi]
मू भाषी जनसंख्या अर्जेन्टिना, ब्राजिल, बोलिभिया, चिली, कोलम्बिया, इक्वेडोर, पेरु
Region एन्डेज
Native speakers
१०,०००,०००  (date missing)
ल्याटिन लिपि
आधिकारिक अवस्था
आधिकारिक मान्यता
बोलिभियापेरु; इक्वेडोरयागु थाय्-थासे
भाषा नियमन संस्था none
भाषा कोड
ISO 639-1 qu
ISO 639-2 que
ISO 639-3
que – Quechua (generic)
many varieties of Quechua have their own codes.

क्वेस्वा (रुना सिमि; किस्वा इक्वेडोरय्) दक्षिण अमेरिकायागु छगु नेटिभ अमेरिकी भाषा खः। थ्व भाय् इन्का साम्राज्ययागु भाय् खः। नेटिभ अमेरिकी भाय् तेगु दथुइ दक्ले अप्व छ्येलिगु भाय् थ्व हे खः।

भौगोलिक बायेज्या[सम्पादन]

थ्व भाषायागु निगु मू भाषिका दु। व खः

छ्येलेम्हितेगु ल्याखं[सम्पादन]

थ्व भाषा छ्येलेम्हितेगु ल्याखं थ्व कथलं दु:

  • अर्जेन्टिना: १,००,०००
  • बोलिभिया:२१,००,००० (२००१ तथ्यांक)
  • ब्राजिल: मस्युगु
  • चिली:सिक्क म्हो, लोपोन्मुख (एथ्नोलग कथं)
  • कोलम्बिया:९,००० (एथ्नोलग कथं)
  • ईक्वेडोर: ५,००,००० निसें २२,००,००० तक्क
  • पेरु: ३२,००,०००(१९९३ तथ्यांक


भाषा[सम्पादन]

सः[सम्पादन]

थ्व भाषाय् ३गु जक्क सः दु: /a/ /i//u/। थ्व भाषा जक्क ल्हाइपिंस थुकित [æ] [ɪ][ʊ] धका उच्चारण याइ। ईस्पान्योल सः /a/ /i//u/ नं थाय्-थासे छ्येलेछिं।

व्यञ्जन[सम्पादन]

लेबियल एल्भियोलर पोस्टएल्भियोलर प्यालाटल भेलार युभुलर ग्लोट्टल
प्लोसिभ / एफ्रिकेट p t k q
एस्पिरेटेड प्लोसिभ वा एफ्फ्रिकेट tʃʰ
इजेक्टिभ p’ t’ tʃ’ k’ q’
फ्रिकेटिभ s h
न्याजल कन्सोनेन्ट m n ɲ
ल्याटरल कन्सोनेन्ट l ʎ
फ्ल्याप कन्सोनेन्ट ɾ
सेन्ट्रल एप्रोक्सिमेन्ट j w



लिपि[सम्पादन]

ल्याटिन लिपियात हे थ्व भाषा च्वेत छ्येलिगु या:। थ्व भाषायागु भाषिकातेगु च्वेगु शैली पा:, गथे कि:-

Ayacucho Cusco Southern Quechua उल्था
upyay uhyay upyay "त्वनिगु"
utqa usqha utqha "याकन"
llamkay llank'ay llamk'ay "ज्या यायेगु"
ñuqanchik nuqanchis ñuqanchik "झी"
-chka- -sha- -chka- (progressive suffix)
punchaw p'unchay p'unchaw "दिं"

To listen to recordings of these and many other words as pronounced in many different Quechua-speaking regions, see the external website The Sounds of the Andean Languages. There is also a full section on the new Quechua and Aymara Spelling.

व्याकरण[सम्पादन]

ल्याखं
छगु वचन बहुवचन
मनु (पुरुष) प्रथम Ñuqa Ñuqanchik (inclusive)

Ñuqayku (exclusive)

द्वितीय Qam Qamkuna
तृतीय Pay Paykuna


वर्तमान भूत भविष्य Pluperfect
Ñuqa -ni -rqa-ni -saq -sqa-ni
Qam -nki -rqa-nki -nki -sqa-nki
Pay -n -rqa-n -nqa -sqa
Ñuqanchik -nchik -rqa-nchik -su-nchik -sqa-nchik
Ñuqayku -yku -rqa-yku -saq-ku -sqa-yku
Qamkuna -nki-chik -rqa-nki-chik -nki-chik -sqa-nki-chik
Paykuna -n-ku -rqa-nku -nqa-ku -sqa-ku


स्वया दिसं[सम्पादन]


References[सम्पादन]

  • Rodolfo Cerrón-Palomino, Lingüística Quechua, Centro de Estudios Rurales Andinos 'Bartolomé de las Casas', 2nd ed. 2003
  • Mannheim, Bruce, The Language of the Inka since the European Invasion, University of Texas Press, 1991, ISBN 0-292-74663-6
  • Cusihuamán, Antonio, Diccionario Quechua Cuzco-Collao, Centro de Estudios Regionales Andinos "Bartolomé de Las Casas", 2001, ISBN 9972-691-36-5
  • Cusihuamán, Antonio, Gramática Quechua Cuzco-Collao, Centro de Estudios Regionales Andinos "Bartolomé de Las Casas", 2001, ISBN 9972-691-37-3
  • Rodríguez Champi, Albino. (2006). Quechua de Cusco. Ilustraciones fonéticas de lenguas amerindias, ed. Stephen A. Marlett. Lima: SIL International y Universidad Ricardo Palma. [१]

पिनेयागु स्वापूतः[सम्पादन]

विकिपिडिया
विकिपिडिया
क्वेस्वा संस्करण, विकिपिडिया, सितिकं छ्येलिगु हलिमसफूयागु
Wikibooks
Wikibooks
विकिसफू य् थ्व विषयय् अप्व जानकारी दु:
विकिस्नरी
विकिस्नरी
क्वेस्वा संस्करण विकिस्नरी, सितिकं छ्येलिगु खंग्वसफूयागु