बोरियम
बोरियम | |||||||
---|---|---|---|---|---|---|---|
107Bh
| |||||||
| |||||||
साधारण गुण | |||||||
नां, चिं, ल्या | बोरियम, Bh, 107 | ||||||
ग्रुप, पिरियद, ब्लक | [[group {{{group}}} element|{{{group}}}]], [[period {{{period}}} element|{{{period}}}]], [[{{{block}}}-block|{{{block}}}]] | ||||||
Standard atomic weight | {{{atomic mass}}} | ||||||
Electron configuration | {{{electron configuration}}} 2, 8, 18, 32, 32, 13, 2 | ||||||
History | |||||||
Discovery | Gesellschaft für Schwerionenforschung (1981) | ||||||
Physical properties | |||||||
Phase | ठोस पदार्थ (predicted)[१] | ||||||
Density (near r.t.) | 26–27 g·cm−3 | ||||||
Atomic properties | |||||||
Ionization energies (more) |
1st: {{{1st ionization energy}}} kJ·mol−1 | ||||||
2nd: {{{2nd ionization energy}}} kJ·mol−1 | |||||||
3rd: {{{3rd ionization energy}}} kJ·mol−1 | |||||||
Atomic radius | 128 pm | ||||||
Covalent radius | 141 pm (estimated)[२] | ||||||
Miscellanea | |||||||
Crystal structure | hexagonal close-packed
(predicted)[१] | ||||||
CAS registry number | 54037-14-8 | ||||||
बोरियम (Borium) छगू कृतिम रसायनिक तत्व खः, थ्व तत्वया चिं Bh व आणविक ल्या १०७ दु। थ्व तत्वया नां देनिस निल्स बोरया नामं छूगु ख। कृतिम तत्वया रुपय् थ्व तत्व कण प्रवेगक (पार्तिकल एसेलेरेतर)य् दयेकेछिं तर प्रकृतिइ धाःसा थ्व तत्व मदु । बोरियमया सकल ज्ञात आइसोटोपत तसकं रेडियोएक्तिभ जु; थ्व तत्वया दकलय् स्थिर आइसोटप २७०Bhया हाफलाइफ लगभग २.४ मिनेट दु, यद्यपि पुष्टि मजूगु २२८ Bhया हाफ लाइफ धाःसा १२ मिनट तक जुइफूगु अनुमान दु।
तत्त्वमांय्, थ्व तत्व d-ब्लक ट्रान्सएक्टिनाइड तत्व खः। थ्व तत्व ७गू पिरियदया छगू सदस्य खः व ग्रुप ७ तत्वया न्यागु सदस्यया रुपय् संक्रमक धातुया 6d झ्वलय् ला। रसायनिक प्रयोगतेसं पुष्टि याःगु दु कि बोरियम ग्रुप ७या रेनियमया हे झ्यातूगु होमोलगया कथं व्यवहार याइ। बोरियमया रसायनिक गुण केवल आंशिक रूपं जक वर्णन जूगु दु, तर थ्व गुणत मेमेगु ७ पुचः तत्वतय्के रसायनिक विशेषताय् ज्वलं न।
Isotope | Half-life[lower-alpha १] | क्षय मोड |
Discovery year |
Discovery reaction | |
---|---|---|---|---|---|
Value | ref | ||||
260Bh | 41 ms | [३] | α | २००७ | 209Bi(52Cr,n)[४] |
261Bh | 12.8 ms | [३] | α | १९८६ | 209Bi(54Cr,2n)[५] |
262Bh | 84 ms | [३] | α | १९८१ | 209Bi(54Cr,n)[६] |
262mBh | 9.5 ms | [३] | α | १९८१ | 209Bi(54Cr,n)[६] |
264Bh | 1.07 s | [३] | α | १९९४ | 272Rg(—,2α)[७] |
265Bh | 1.19 s | [३] | α | २००४ | 243Am(26Mg,4n)[८] |
266Bh | 10.6 s | [३] | α | २००० | 249Bk(22Ne,5n)[९] |
267Bh | 22 s | [३] | α | २००० | 249Bk(22Ne,4n)[९] |
270Bh | 2.4 min | [१०] | α | २००६ | 282Nh(—,3α)[११] |
271Bh | 2.9 s | [१०] | α | २००३ | 287Mc(—,4α)[११] |
272Bh | 8.8 s | [१०] | α | २००५ | 288Mc(—,4α)[११] |
274Bh | 57 s | [३] | α | २००९ | 294Ts(—,5α)[१२] |
278Bh | 11.5 min? | [१३] | SF | १९९८? | 290Fl(e−,νe3α)? |
लिधंसा
[सम्पादन]सफूधलः
[सम्पादन]पिनेया स्वापू
[सम्पादन]पिरियोडिक टेबल | ||||||||||||||||||||||||||||||||
---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|
1 | 2 | 3 | 4 | 5 | 6 | 7 | 8 | 9 | 10 | 11 | 12 | 13 | 14 | 15 | 16 | 17 | 18 | |||||||||||||||
1 | H | He | ||||||||||||||||||||||||||||||
2 | Li | Be | B | C | N | O | F | Ne | ||||||||||||||||||||||||
3 | Na | Mg | Al | Si | P | S | Cl | Ar | ||||||||||||||||||||||||
4 | K | Ca | Sc | Ti | V | Cr | Mn | Fe | Co | Ni | Cu | Zn | Ga | Ge | As | Se | Br | Kr | ||||||||||||||
5 | Rb | Sr | Y | Zr | Nb | Mo | Tc | Ru | Rh | Pd | Ag | Cd | In | Sn | Sb | Te | I | Xe | ||||||||||||||
6 | Cs | Ba | La | Ce | Pr | Nd | Pm | Sm | Eu | Gd | Tb | Dy | Ho | Er | Tm | Yb | Lu | Hf | Ta | W | Re | Os | Ir | Pt | Au | Hg | Tl | Pb | Bi | Po | At | Rn |
7 | Fr | Ra | Ac | Th | Pa | U | Np | Pu | Am | Cm | Bk | Cf | Es | Fm | Md | No | Lr | Rf | Db | Sg | Bh | Hs | Mt | Ds | Rg | Cn | Uut | Fl | Uup | Lv | Uus | Uuo |
परिमार्जित |
![]() |
विकिमिडिया मंका य् थ्व विषय नाप स्वापु दुगु मिडिया दु: Bohrium |
- ↑ १.० १.१ (2011) "First-principles calculation of the structural stability of 6d transition metals". Physical Review B 84 (11). DOI:10.1103/PhysRevB.84.113104.
- ↑ Chemical Data. Bohrium - Bh, Royal Chemical Society
- ↑ ३.० ३.१ ३.२ ३.३ ३.४ ३.५ ३.६ ३.७ ३.८ (2021) "The NUBASE2020 evaluation of nuclear properties". Chinese Physics C 45 (3). DOI:10.1088/1674-1137/abddae.
- ↑ (2008) "Lightest Isotope of Bh Produced via the Bi209(Cr52,n)Bh260 Reaction". Physical Review Letters 100 (2). DOI:10.1103/PhysRevLett.100.022501. PMID 18232860.
- ↑ Münzenberg, G. (1989). "Element 107". Zeitschrift für Physik A 333 (2): 163. DOI:10.1007/BF01565147.
- ↑ ६.० ६.१ Cite error: Invalid
<ref>
tag; no text was provided for refs named262Bh
- ↑ Hofmann, S. (1995). "The new element 111". Zeitschrift für Physik A 350 (4): 281. DOI:10.1007/BF01291182.
- ↑ Gan, Z.G. (2004). "New isotope 265Bh". The European Physical Journal A 20 (3): 385. DOI:10.1140/epja/i2004-10020-2.
- ↑ ९.० ९.१ Wilk, P. A. (2000). "Evidence for New Isotopes of Element 107: 266Bh and 267Bh". Physical Review Letters 85 (13): 2697–700. DOI:10.1103/PhysRevLett.85.2697. PMID 10991211.
- ↑ १०.० १०.१ १०.२ (2022) "New isotope 286Mc produced in the 243Am+48Ca reaction". Physical Review C 106. DOI:10.1103/PhysRevC.106.064306.
- ↑ ११.० ११.१ ११.२ Oganessian, Yu. Ts. (2007), "Heaviest Nuclei Produced in 48Ca-induced Reactions (Synthesis and Decay Properties)", in Penionzhkevich, Yu. E. & Cherepanov, E. A., pp. 235, ISBN 978-0-7354-0420-5, doi 10.1063/1.2746600
- ↑ Cite error: Invalid
<ref>
tag; no text was provided for refs named274Bh
- ↑ Cite error: Invalid
<ref>
tag; no text was provided for refs namedHofmann2016
Cite error: <ref>
tags exist for a group named "lower-alpha", but no corresponding <references group="lower-alpha"/>
tag was found